Honda CIVIC 8. generace

Mal som možnosť stráviť jedno popoludnie až večer pri otestovaní BMW 130i, možno niektorých bude zaujímať porovnanie jedničkovej rady a Civicu, ktorý sa cenovo tak trochu tiež tlačí medzi prémiovky. Na prvý pohľad sa zdá, že vhodnejší pre porovnanie so 130i ako vrcholom ponuky BMW by bol Type-R, ale jednak žiaden nemám a jednak sa ukázalo, že v niektorých ohľadoch je aj najvýkonnejšia 1-ka charakterom asi bližšie k civilnejšej verzii Civicu (aj keď o kompromisnosti nového CTR sa hovorí tiež dosť).

Bohužiaľ som za volantom strávil iba málo času, majiteľ sa o svoje autíčko pomerne bál, ale ako spolujazdec som toho videl tiež dosť. Okrem bežnej jazdy po okolí sme si vyskúšali aj driftovanie na parkovisku, porovnali dynamiku s bratovou M3-kou na diaľnici a nakoniec sme zobrali všetky tri autá do zákrut. Išlo o pre nás všetkých troch dôverne známu trať do vrchu, širokú trojprúdovku s výborným povrchom, ale súčasne ostrými zákrutami (po štyri ľavé aj pravé). Jediná rovinka medzi nimi je vlastne tiahla rýchla ľavotočivá zatáčka, kde sa síce dá ísť so Civicom naplno, ale silnejšie autá už musia ísť dole z plynu a nemajú tak ani tam prakticky žiadnu výhodu.

Koncepcia, exteriér: Civic aj BMW 1xx sú vonkajšími rozmermi veľmi podobné autá, ale koncepčne sú vlastne opačnými protipólmi medzi HB. Civic s veľmi krátkym predkom a dopredu posunutou kabínou sa snaží o spojenie nového typu dynamického vzhľadu s priestornosťou interiéru. Základnou myšlienkou BMW je naopak vytvoriť HB so zadným náhonom, čo je veľmi kontroverzná vec, keďže odporuje základnému zmyslu tejto koncepcie - t.j. čo najviac priestoru v kompaktnom obale. 1-ka tak musí mať kvôli preneseniu váhy dozadu (motor za prednou nápravou) veľmi dlhú kapotu a následne krátku kabínu. Časť hnacieho ústrojenstva musí prirodzene viesť dozadu a to spolu vedie k veľkým kompromisom na priestore pre posádku. Pokiaľ človek chce hodnotiť exteriér a dizajn oboch týchto áut, musí rozumieť tejto ich koncepcii, pretože tá v princípe udáva proporcie a základné tvary karosérie. 1-ka je nesporne dizajnom veľmi rozporuplná, mne osobne príde z niektorých uhlov až smiešna. Otázne ale je, či sa dalo niečo lepšie na daný základ ušiť. 3-dverová verzia vo výraznej farbe (napr.červenej) celkom slušne schová disproporcie, ale bohužiaľ toto bola 5-dv. verzia v šedej metalíze. Nedokážem ignorovať veľký počet dverí na malom priestore vzadu v porovnaní s dlhým predkom, proste to vyzerá divne, bez ohľadu na to či považujem niektoré detaily za vydarené alebo nie. Ale dizajn je vec subjektívna, nech si ju každý zhodnotí sám.

Interiér: Neholdujem dizajnu interiérov BMW, považujem ich za typický príklad nemeckej nudnosti a fádnosti. Týmto by som popis interiéru po tejto stránke aj ukončil, porovnávať so Civicom snáď ani nie je treba

Priestornosť vyplýva z koncepcie auta a aj keď som to nepremeriaval, myslím že je na úrovni áut o triedu nižšie, možno na ich hornej hranici. Celkový pocit z priestoru mi najviac pripomínal Grande Punto, 1-ka sa podobne nesnaží priestorom šetriť, naopak detaily (ako palubná doska pred spolujazdcom a pod.) pomerne nepríjemne zasahujú do interiéru. Vodičove miesto je bezproblémové, spolujazdec už to má trochu stiesnené, vzadu sa ľudia odvezú ak sa tí vpredu mierne uskromnia. Na hlavu je ale miesta celkom dosť. Čiže nie je to také zlé, ako sa niekedy traduje, bežné cesty v 4 sú bezproblémové, ale na rozdiel od Civicu 1xx len dosť ťažko môže plniť úlohu všestranného rodinného a cestovného auta. Menší kufor to tiež podtrhuje.

Po kvalitatívnej stránke sa mi interiér zdal veľmi dobrý, nič nevŕzalo a všetko vyzeralo veľmi solídne spracované. Na rozdiel od Civicu. Jediným prekvapivým negatívom bolo zatváranie dverí, vpredu nič moc, asi ako zadné v Civicu, ale zadné boli úplne katastrofálne. Výrazná sila potrebná pre zabuchnutie a plechové plesknutie a la Favorit vyznelo v aute za takúto cenu dosť zvláštne.

Ako najväčšie pozitívum vnútrajška vnímam výborné príplatkové polokožené sedačky, všestranne elektricky nastaviteľné, a tiež klasický príplatkový športový M-volant. Ten sa mi síce zďaleka dizajnovo nepáči tak ako ten náš, ale minimálne rovnako výborne sa drží a riadi. Takže je vidieť, že orientácia je v tomto aute vyložene na vodiča. Je to ale stále na civilnej úrovni podobnej Civicu 5D, Type-R sedačky a pod. sú niekde úplne inde. Čo sa týka ergonómie, je to klasické BMW, t.j. mierny podpriemer, so Civicom sa to nedá absolútne porovnať, ale aspoň tam nie je otrasný i-Drive.

Jazda (subjektívne dojmy): Sú založené na relatívne krátkej jazde keď som bol pustený za volant, takže to treba brať iba ako základné dojmy. Môžem sa v niektorých veciach mýliť a veľa podstatných vecí som vôbec neodskúšal.

Charakterom sa motor podobá nášmu 1.8 i-VTEC, najlepšie sa cíti medzi 6000-7000ot., ale ide veľmi pekne aj odspodu, dokonca aj okolo 1500ot. motor čulo zrýchľuje a nijako sa netrápi, naopak pekne brumlá. Celkovo je prejav veľmi lineárny, zvuk v celom spektre kultivovaný, hore športový, zvukový prechod zdola hore plynulý. Nie je to teda žiadne "peklo", 1.8 i-VTEC reve hore určite viac, ale spolu s výkonom postačuje na pekné zážitky aj kľudnú jazdu. Reakcie na plyn som nestihol podrobne odskúšať, zdali sa mi dobré a nepociťoval som dole dieru ako pri našom benzíne. Auto bolo vybavené klasickým automatom, pripadal mi prekvapivo rýchly, aj keď chlieb sa samozrejme neláme pri bežnej jazde, ale na limite a to posúdiť neviem. Veľmi príjemné boli páčky na radenie nad volantom. Prvé tri prevody boli o trochu kratšie ako na Civicu, ďalšie sa mi zdali postupne podstatne dlhšie. Celkovo mi auto subjektívne nepripadalo nejako neuveriteľne rýchle, skôr len príjemne dynamické. Rozdiel medzi Civicom 1.8 a 130i sa nezdal taký priepastný, aký potom objektívne bol

Riadenie bolo veľmi ostré, strmé a presné, prakticky rovnako ako na Civicu. Je však podstatne ľahšie a pripadalo mi ešte viac umŕtvené. Predsa len riadenie na 8G rado ťahá a kope, takže nejaké informácie spod kolies sa k vodičovi dostanú a nútia ho k reakcii. Pri 130i sa naopak zdalo ľahunké a presné, ktoré je treba len veľmi jemne a citlivo riadiť. Čiastočne je to asi dané aj pohonom vzadu, ktoré nezasahuje do riadenia. Čo je lepšie je vec subjektívna, Vo (veľmi) vysokých rýchlostiach je pohodlnejší druhý prístup, netreba držať volant pevne ako pri Civicu. Na druhej strane je treba si podrobnejšie všímať chovanie auta, aby človek cítil čo sa pod kolesami deje a kde sú limity šmyku.

S naladením riadenia korešpondovalo aj celkové chovanie podvozku (štandardného, žiadny M-paket). Z pohľadu súladu komfortu a subjektívnej istoty by som ho bez preháňania nazval bravúrnym. Je výrazne komfortnejší ako ten náš a cez nerovnosti sa prenáša podstatne plavnejšie. Súčasne je ale tuhší, pri prudkých zmenách smeru istejší a pevnejší. Rovnako ako riadenie ale dosť filtroval informácie a nemal som šancu pri mojej jazde posúdiť či má sklon chovať sa pretáčavo alebo nedotáčavo. Skúsil som jednu ostrejšiu zákrutu (a trpezlivosť majiteľa) pod výraznejším plynom a bolo cítiť hravú ochotu ísť zadkom do nezáludného šmyku. Treba ale povedať, že kým Civic dáva svoje sklony k šmyku predkom či zadkom veľmi jasne a zďaleka najavo, v 1-ke tú tendenciu nebolo v pohybe tak zreteľne cítiť, skôr len vidieť ako sa auto hýbe. Takže rozhodne to nie je športový podvozok, skôr skvelý kompromis pre bežnú jazdu a občasné hranie sa

Dynamika: Porovnanie s M3 na diaľnici ukázalo, že dynamika tohto auta je zhruba porovnateľná aj keď o niečo slabšia. Vyskúšali sme zrýchlenie z niekoľkých rôzne vysokých rýchlostí, ale bohužiaľ majiteľ okrem jedného prípadu nechal podradenie na automate, takže okamžite stratil obrovský kus. Potom sa auto celkom chytilo a M3-ka len postupne zväčšovala náskok. Ten jeden prípad ukázal (z cca 100km/h do mierneho kopca), že autá išli dlho prakticky rovnako, až pri vyšších rýchlostiach začala M3 postupne stále viac uchádzať. Porovnanie s naším Civicom bolo zdrvujúce, rozdiel bol omnoho väčší ako sa zdal subjektívne, na dlhšej rovinke je priepastný.

Porovnanie v zákrutách: Vzali sme všetky tri autá na našu trať a objektívne zistenie bolo poučné: pokiaľ je v rýchlosti prejazdu zákrut medzi týmito autami nejaký rozdiel, tak je rozhodne menší ako limit našich vodičských schopnosti a chýb z toho prameniacich. Zo začiatku bol majiteľ 130i opatrnejší a vyložene som ho v zákrutách tlačil a nemal šancu ak som šiel pred ním. Potom sa osmelil, ale nemal ešte auto v ruke a robil chyby, stále tak bol najpomalší. Jazdil som pred aj za M3-kou a kto bol rýchlejší záviselo na tom ako komu ktorá zákruta vyšla a či v nej nechybil. Brat sa síce vyhováral na zjazdené predné pneu, ale beriem to ako výhovorky niekoho kto nechce pripustiť, že BMW nemusí všetko automaticky prevalcovať...

Zviezol som sa ako spolujazdec v oboch autách a bolo to celkom zaujímavé. 130i sa znovu chovala veľmi isto, ale limit sa mi zdal ťažko citeľný. V jednej zákrute musel stabilizačný systém zachraňovať pomerne krutý nedotáčavý šmyk, pritom podľa chovania auta to tak nevyzeralo, typol by som že to prejde s istotou. Zrazu je auto také gumené, síce sa zdá že je všetko v pohode, ale človek necíti čo sa deje. Oproti tomu je Civic výrazne čitateľnejší. M3 je úplný opak, z jej chovania som bol nadšený. Inak nekomfortný podvozok sa zrazu zmení na ostré a presné náradie, zapierajúc sa do asfaltu ako lyžiar do snehu medzi tyčkami Môj brat tú jazdu zvládol veľmi čisto a bez chyby, takže neviem posúdiť ako sa M3 chová za limitom, Typujem ale, že to môže byť dosť kruté, pripadalo mi to ako pravý športiak, ktorý potrebuje dobrého vodiča, lebo za chyby rýchlo trestá. Ostrosť a presnosť tohto auta Civic ani náhodou nemá, ale zato bude oveľa nezáludnejší, pomalšími reakciami a dostatočným časom na korekcie. Neubránil som sa však pocitu, že M3 proste musí byť podstatne rýchlejšia ako Civic aj na takto slalomovitej trati, len to chce ruky správneho vodiča, ktorý dokáže bez chýb využiť potenciál auta.

Záver: Odišiel som zo stretnutia s veľmi dobrým pocitom, ponaháňal som sa v zákrutách s autami s dvoj- a viacnásobným výkonom a 2-3 násobnou cenovkou Pritom som nemal pri presadaní pocit, že by bol Civic 1.8 nejako menej športový ako 130i. Samozrejme viem, že na okruhu hoci aj s minimálnymi rovinkami by som nemal šancu, Tiež sa so Civicom nedajú robiť efektné osmičky na parkovisku, Ale jemné "bokovky" sa robiť dajú a na rozdiel od ostatných som mal všestranne použiteľné auto na každý deň, a to sa počíta. Isteže je cenový rozdiel v mnohých ohľadoch cítiť, ale okrem subjektívnej kvality podvozku a omnoho silnejšieho motora sú to skôr detaily.

130i určite nie je ultimatívny športiak, Je to skôr dynamická hračka vhodná aj na bežné jazdenie. Otázkou zostáva, pre koho je takéto auto určené. Kto chce hatchback so zadným náhonom, ktorý ale pritom obetuje základné praktické atribúty nižšej strednej triedy, ale s cenovkou podstatne vyššou? Pritom to nie je žiadna imageovka, je to v podstate nenápadné vozítko. Neprišiel som na inú cieľovú skupinu ako túto (a majiteľ tohto kúsku bol typickým reprezentantom): dostatočne zabezpečený fanúšik značky, ktorý takéto auto kúpi pre svoju polovičku, len aby jej ho potom mohol kradnúť