Honda CIVIC 8. generace

Bola to spontánna akcia, ktorá vznikla popri diskusii o podvozku Civicu 8G a jeho modifikáciách na našom fóre. Dali sme sa dokopy traja, jc so sériovým 1.8 i-VTEC, padam s Type-R a ja s upraveným 1.8 i-VTEC na nastaviteľnom podvozku KW V2 (sada pružiny+tlmiče).

Našli sme si cca 20km dlhú okružnú trasu juhovýchodne od Prahy, kde sme sa prestriedali za volantom áut a mohli ich tak vyskúšať za rovnakých podmienok. Boli to takmer výlučne veľmi úzke okresky s vlnitým povrchom, miestami lepším, väčšinou horším. Trasa je to členitá, s veľkým počtom zákrut, ale aj viacerými rovinkami. Mohli sme otestovať najmä stabilitu podvozkov na nerovných cestách a komfort, ktorý si pritom zachovávajú. Vzhľadom k podmienkam sme neskúšali, ktoré nastavenie je objektívne rýchlejšie a ani chovanie za hranicou šmyku, na to je lepší a omnoho bezpečnejší okruh. Tu proste išlo len o vyhodnotenie subjektívneho pocitu „fun-to-drive“. Takže ani ďalšie faktory, ako napríklad priľnavosť rozličných typov pneumatík, nezohrali významnejšiu úlohu.

KW sme otestovali v dvoch nastaveniach tlmičov, maximálne komfortnom a tuhšom, doporučenom výrobcom. Sada umožňuje ešte tuhšie nastavenie ako sme skúšali, ale to podľa mojich skúseností funguje iba na okruhu, mimo je strašidelne nekomfortné a jazda na nerovných cestách pripomína skôr boj o udržanie auta na ceste ako zábavu. Oproti sérii na 1.8 je KW charakteristické najmä výrazne tuhšími pružinami. Tlmiče sú nastaviteľné v širokom rozsahu a to podstatne vplýva na charakter podvozku.

Moje vlastné dojmy popíšem obšírnejšie, jc a padam pridajú svoj pohľad na záver.

1.8 i-VTEC séria: Po čase som sa zviezol so sériou a znova sa mi potvrdilo, že to vôbec nie je také strašné ako sa občas popisuje. Jadrom pudla je trochu zvláštna kombinácia mäkkých pružín a tuhších tlmičov. V prvom momente auto pôsobí, aj z hľadiska komfortu, ako tvrdšie naladené, ale akonáhle človek pritlačí na pílu ukáže sa, že to tak celkom nie je. V určitých situáciách sú mäkké pružiny výrazne cítiť a to je asi príčinou rozporných hodnotení. Auto vyslovene neznáša prudké zmeny smeru, keď má tendenciu ku kymácaniu sa, Podobne sa prejavuje pri brzdení na nerovnom povrchu alebo už aj pri priamej jazde na zvlnenej vozovke. Veľmi priame a presné riadenie pôsobí gumovo, keď sú reakcie naň oneskorene nasledované vlnivými pohybmi. To všetko vyvoláva pocit nestability, aj keď v skutočnosti ide iba o pohyby karosérie, podvozok stále stojí pevne na zemi a limity trakcie sú ešte ďaleko. S takto naladeným podvozkom sa jednoznačne treba zžiť a prispôsobiť jazdu jeho charakteristike. Podstatné je najmä plynulé riadenie bez výrazných výkyvov, jemné prenášanie váhy zo strany na stranu tak, aby si človek auto nerozkýval. Výhodné je využívať skôr prácu plynom ako volantom. Tuhé tlmiče potom dokážu jazdu kontrolovať a jazda môže byť veľmi zábavná, najmä s ohľadom na výborné vyváženie auta s ľahkým čumákom, veľkou ochotou zatáčať a neutrálnymi jazdnými vlastnosťami, ktoré vo stredných a vyšších rýchlostiach prechádzajú pri ubratí plynu alebo brzdení až do jemnej, predvídateľnej a ľahko kontrolovateľnej pretáčavosti.

Čo sa týka komfortu, môj názor je, že sa zo Civicu v bežnej verzii niekedy robí menej komfortné auto ako je. Pri porovnaní mi prišlo, že horšie filtruje krátke priečne nerovnosti, viac aj menej výrazné, ale plavne prechádza dlhšie zvlnenia a prakticky tak nijako posádku nenatriasa. Jazda je plynulá, prerušovaná krátkymi rázmi. Celkovo ako balík sa séria nedá označiť ako zlá, ale v porovnaní s ďalšími možnosťami sa ukazuje, že ak by Honda zvolila iné naladenie, určitej časti vodičov by sa asi zavďačila oveľa viac.

Type-R séria: Okamžite po presadnutí do R-ka mi bolo v priamom porovnaní zrejmé jedno – tvrdenia, že má športovejšie jazdné vlastnosti pri lepšej úrovni komfortu sú veľmi vzdialené realite. A nemyslím tú časť o jazdných vlastnostiach. To že Type-R je dramaticky menej komfortný minimálne na našej trase bolo zrejmé už po niekoľkých metroch. Krátke nerovnosti sú ešte podstatne viac cítiť, možno aj vďaka 18“ diskom, pritom jazda zďaleka nie je taká plavná. Ale to ani neberiem ako negatívum, bolo to iba prvé zistenie o tom, že toto auto vôbec nie je tým zmäknutým GT, za aké sa občas vydáva.

Jednoznačne som bol prekvapený, že CTR je omnoho viac hard-core ako som očakával. Ak to porovnám s niekoľkými športovými modelmi, ktoré som mal možnosť odskúšať v nedávnej minulosti, (BMW M3 E46, 130i a Audi RS4), tak Type-R mi pripadá naladením podvozku, zvukom a sprevodovaním ako najmenej kompromisný. Možno je to len pocit, ale retrospektívne na mňa títo Nemci pôsobia v porovnaní s CTR akosi kultivovane, chladne a až komfortne. Pokiaľ je toto ten ústup od hodnôt, tak je to viac ako so cťou.

Motor je zhruba do 5000 otáčok v podstate ako baránok. Výfuk je na rozdiel od 1.8 i-VTEC úplne v pozadí, a tak ten má v stredných otáčkach výraznejší prejav. Lenže hore je to iné kafe. Bleskové stúpanie otáčok, ryčanie okolo 8000, rýchle preradenie a znovu dokola je veľmi návykové. Brzdy sú tiež ostrejšie. Je fakt, že reakciu na plyn som čakal ešte lepšiu, niežeby bola zlá, ale rezerva tam je. Každopádne medziplyny sa dávajú parádne, o dosť prirodzenejšie ako pri 1.8-ke.

Jazdné vlastnosti boli pre mňa prekvapením v mnohých ohľadoch. Toto auto treba riadiť. Myslím tým to, že na nerovnej ceste ho musíte v priamom smere držať, nie je to samozrejmosť. Kým v bežnej verzii neradno púšťať volant kvôli vlneniu karosérie, tu je potrebná dvojnásobná pozornosť, ale z iného dôvodu. Auto je tuhé ako skala, ale naladené je tak, že stále chce niekam zatočiť. Jeho agilita ma zaskočila, čakal som nedotáčavú mrchu ťažkú na predok. Všetci ste iste videli Clarksonov výsmech. Toto auto sa ale zdá byť v nízkych rýchlostiach menej nedotáčavé ako 1.8. Pomalé zákruty sa rozhodne prechádzajú lepšie, nehovoriac o riadení, v ktorom už žiadna vôľa nie je. Je to paráda. Čo sa týka nedotáčavosti celkovo, poriadne zhodnotiť by sa to dalo iba na okruhu, ale môj dojem bol nasledovný – u 1.8 v prvom momente stráca trakciu predok, ten sa za malý okamžik v šmyku zbrzdí, a pokiaľ je rýchlosť stále dostatočná, následne sa utrhne aj zadok a auto vykrúži oblúk. U Type-R mi pripadalo, že je to naopak, najskôr sa zadná časť tvárí, že chce zatočiť, ale potom to prehluší uchádzajúci predok. Čiže aj keď nejaký šmyk bokom asi bude ťažký, auto je v prvej chvíli neskutočne ochotné zatáčať a subjektívne pôsobí dojmom ešte ľahšieho čumáku ako 1.8. Celkovo je podvozok Type-R ako šitý na takéto cesty, kde nejaká nedotáčavosť na limite nevadí, skôr je otravný nervózny zadok. Je ho ozajstná radosť na okreskách riadiť.

1.8 i-VTEC KW „Comfort“: V skratke by sa dalo povedať, že toto nastavenie ponechalo 1.8 pohodlie série, kým jej prepožičalo istotu Type-R. Ale to by bola naozaj skratka, pretože toto je celkom iné, tretie odlišné naladenie. Komfortom je to vlastne protipól originálneho nastavenia 1.8, kým veľké priečne nerovnosti berú obidve podobne, tie malé, ako rôzne záplaty a rolety žehlí KW podstatne lepšie. Ako zhodnotil jc, auto sa zdá, že ide po gume, nie po tvrdej ceste. Na druhej strane, aj keď mäkké tlmiče nechajú tuhšie pružiny prepružiť, jazda zďaleka nie je taká plavná, auto zvlnenia cesty poctivo kopíruje, takže vo výsledku je priemerná úroveň komfortu podobná, ale pritom sa autá chovajú dosť odlišne.

Ako úplný opak R-ka, toto naladenie najlepšie drží priamy smer, auto je veľmi ľahké riadiť. Pritom ale vôbec netrpí neduhmi 1.8 v sérii, podvozok je tuhý, karoséria sa nevlní a nehojdá. Odozva na riadenie je výborná, aj keď nie je cítiť taký kontakt s autom ako v CTR. Toto všetko spolu dáva jazde neobyčajný komfort a takú zvláštnu príjemnú ľahkosť, auto pôsobí veľmi isto, ale súčasne s vodičom nezápasí, vozovku kopíruje a je ju cítiť, ale iba veľmi jemne. Nie je to pravé športové naladenie, kde chce človek presne cítiť čo auto robí a po akej ceste ide, ale na tú absenciu úsilia si je veľmi ľahké navyknúť. Je to optimálne nastavenie pre rýchle a pohodlné jazdy po okreskách a dosť sa čudujem, prečo Honda nepoužila niečo podobné v sérii.

1.8 i-VTEC KW „Sport“: Toto veľmi pripomínalo Type-R aj keď odlišnosti tam sú. Podvozok filtroval krátke nerovnosti stále lepšie, ale zase natriasal na vlnách posádku podstatne viac. Tuhé tlmiče majú tendenciu surovo zabrániť akémukoľvek prekmytu, a neustále tak masírujú posádku, občas s naozaj prudkými trhnutiami, pocitovo niekde na rozhraní vnútorného krvácania a natrhnutia sleziny.

Obeť na pohodlí je ale vyvážená jazdnými vlastnosťami, týmto podvozkom sa aj s 1.8-ky stáva veľká hračka na štyroch kolesách. Riadenie treba viac korigovať ako pri nastavení „Comfort“, ale menej ako u Type-R. Cestu je naozaj možné preciťovať, asfalt človek v podstate hladí zadnou časťou tela. Riadenie úplne presne plní pokyny a vodič jasne cíti čo sa s autom deje. Komótnosť sériového nastavenia je zabudnutou minulosťou, nie je sa treba báť ani prudkých zmien smeru a auto sa nádherne riadi aj v šmyku. A to je ďalší bonus, jemná pretáčavosť 1.8 sa nestratila, takže s trochou odvahy je možné auto do zákruty hodiť a vyrovnať plynom a jemnou kontrou. Doporučujem ale na okruhu, tam je to desaťkrát jednoduchšie a tisíckrát bezpečnejšie. Ale raz som si to neodpustil ani teraz v jednej prehľadnejšej zákrute, je to ako droga ;o)

Záverom ma možno napadá ako najdôležitejší fakt potvrdenie toho, že neduhy sériového 1.8 i-VTEC je možné odstrániť jednoduchou výmenou pružín za tuhšie. Na naladení tlmičov potom závisí koľko komfortu sa obetuje, pri sade s nastaviteľnou tuhosťou je ho možné v podstate zachovať pri výraznom vylepšení jazdných vlastností.

Koly

padam:

serie - jc:
Nějměkčí podvozek z testovaných. Vyhlazuje příčné nerovnosti, nicméně stále dodává dostatek informací o dění pod jednotlivými koly. Boční náklony jsou výraznější, ale nikoliv tak velké aby kazily požitek z jízdy. Ideální pro naše dálniční tankodromy.

KW 'komfort' - Koly:
Změna oproti sériovému podvozku je jasně znatelná, podvozek je tvrdší, omezené boční náklony. Připomíná mi nastavení podvozku CTR, ale s větším komfortem při přejíždění příčných nerovností. Zvyšuje 'fun to drive', ani mi nevadilo těch chybějících 61 koníků, průjezdy zatáčkami byly jisté jako u CTR. Na horším povrchu nedocházelo k žádnému odskakování ani větším rázům od nerovností.

CTR - padam:
Podvozek tvrdší než KW 'komfort', minimální boční náklony. Příčné nerovnosti se přenáší do vozu. Každá větší díra je cítit. V zatáčkách naprosto jisté vedení. Při brždění před zatáčkou mírně neklidná záď. Je to ale spíš pocitová záležitost, záď se sice pocitově trochu rozvlní, ale na stopu a na jistotu průjezdu zatáčkou to nemá vliv.

KW 'kostitřas' - Koly:
Naladění tvrdší než CTR, jistota v zatáčkách, žádné boční náklony. Bohužel se příčné nerovnosti přenáší na řidiče stylem 'kostitřas', v některých úsecích jsem cítil až v zubech jaké nerovnosti jsou na vozovce. Na úseku s novým asfaltem perfektní, ale na horší cestě nepoužitelné nastavení.

Závěr: pro sportovněji založené řidiče bych doporučil pořízení podvozku KW a nastavení na variantu 'komfort', ideální kompromis pohodlí a komunikativnosti podvozku. Škoda že CTR nemá v sérii nastavování tuhosti tlumičů, na naše nekvalitní silnice by se troška změkčení hodila.

jc:

Vše podstatné už bylo řečeno. Každá ze čtyř testovaných variant podvozku má něco do sebe a žádná není špatná. O chlup nejlepší varianta mi přišla ta s komfortně naladěným KW. Navíc vzhledem k možnostem dalšího nastavení má KW jasně navrch. Ale i s 1.8 v sérii se dá jezdit rychle a zábavně a naopak ani CTR by mi (co se týče komfortu) na našich silnicích nevadilo. Pouze tvrdé nastavení KW bych si na našich okreskách odpustil...

King: (mal možnosť sa zviezť pri inej príležitosti)

Po svezení s Kolyho 5D jsem se jen utvrdil v přesvědčení, že Honda opravdu nastavení pérování standardního 5D odflákla. Vážně si ani trochu neumíte představit, jak dobře KW v komfortním režimu funguje. Srovnání s dle mého názoru u poměrně slušně vyladěným šasi CTS vůbec nepřipadá v úvahu. Při náklonech karoserie možná o něco menších než u CTR, tlumiče poskytují komfort na úrovni sériového Accordu, což je opravdu neuvěřitelné. Jen malé upřesnění - KW nedělá to, co mě na CTR vadí - rychlé zaklekávání přídě a za určitých podmínek zaklekávávání zádě nadvakrát, proto jsem se za volantem cítil jistěji. I když je otázka, jak velký vliv hraje v subjektivních vjemech rozdíl 60 koní, CTR s KW by třeba už tak dobře nedopadl, kdo ví... Abych se zase nedostal do polemiky s Accordisty: Ano, KW vírazně více kopíruje povrch a chybí mu plavnost, ovšem absorpce nerovností je vynikající.

Dotažení tuhosti na polovinu ještě umocní efekt kopírování vozovky, ovšem méně výrazné nerovnosti tlumiče stále ještě pohlcují velmi dobře, problém ale už nastává u výraznějších výtluků. V této chvíli už dochází k citelnému přenosu rázů do kabiny a vzniká tak dost výrazný nepoměr mezi tlumením malých, středních a velkých nerovností. Přitom jsou náklony pochopitelně stále menší než u CTR, tlumení menších nerovností lepší, těch větších ale výrazně horší.

Abych to shrnul - pokud bych si 5D koupil, pořízení KW už bych zahrnul do nákupní kalkulace. V komfortním režimu je jistota jízdy (zejména mám na mysli náklony) a chování velmi blízko CTR, a to při nesrovnatelně lepším komfortu jízdy. Navíc je díky odlišnému nastavení zádi 5D o něco hravější, lze si užívat občasných přetáčivých choutek 5D, což CTR nenabídne. Ovšem do jaké míry je to výhoda ponechám už na vás. A schopnost dále tlumiče přitvrdil nabízí skutečně velkou škálu nastavení dle vlastní chuti. Prostě KW je hodně slušný kit a můžu ho opravdu doporučit i těm, kteří chtějí mít 5D prostě jen pohodlnější.

Diskuze...